Čo by teda tie Nízke Tatry, keď sme pri nich, boli bez nekonečnýchvýhľadov na jednu i druhú stranu. Nezabudnuteľné inverzie, ale ivýchrice a hmly, cesty po skalách, ale vždy výstup cez les. Nádhera.
Všimnite si stromy na hrebienkoch.
Tatranský masív ako taký je neotrasiteľný, aspoň zatiaľ. Tie skaly tamdlho boli a dlho ešte budú. Toto však vôbec neplatí o lesoch, ktoré natýchto skalách žijú. Čosi sa tu na ne chystá.
A veru to nie jedémon z hlbín v podobe malinkého chrobáčika lykožrúta smrekového. Vôbecnie. Lykožrút smrekový, napriek tomu, že sa o tom môžte dočítať tu, tu, tu i tu , a vlastne všade, nedokáže za krátky čas zničiť 15 000 hektárov lesa v jedinomnádhernom pohorí. Lykožrút smrekový koexistuje na tejto planéte sosmerkovými lesmi už milióny rokov. Je súčasťou smrekového lesa. Zatotaký Pilčík Tatranský, je tu relatívne nový. Nevie, čo robí, nemal totiž ešte možnosť naučiť sa vnímať dopad svojho spôsobu boja o prežitie.
Áno, 15 000 to je veľa. Je to viac ako je väčšina z vás ochotná prispieť na niečo, o čom si trebárs aj myslí, že je dobré. Na GREENPEACE, či Ligu proti rakovine. Je to veľa aj keď sa to premietne na hektáre lesa. Celý Národný park Nízke Tatry má rozlohu 81 095 hektárov. Ja si myslím, že keď v Nízkych Tatrách vyrúbu 15 000 hektárov lesa, bude to zlé. Veľmi zlé.
Keď túto obrovitánsku rozlohu prirátam ku rozlohe lesov, ktoré už padli silou výchrice, či silou DŽIHÁDU proti Lykožrútovi smekovému, je mi do plaču. Toto, moji milí, je totiž iba začiatok:
Vzdialenejšie holiny sú "obyčajné hospodárske lesy". Bližšie holiny sú v NAPANTe...
Zďaleka sa to však netýka iba Nízkych Tatier. Na Slovensku totiž zaznamenávame neobyčajne zvýšenú aktivitu ziskuchtivých. A lesy si tu len tak stoja sami sebou nechané na pospas osudu v rukách študovaných odborníkov, ktorí jediní sa o ne vedia starať. Stoja tu, aj keď čosi tušia. Viem to, počul som ich rozprávať tichým šepotom. Tušia to a možno práve preto mali tento rok tak veľa šišiek.
Predstavte si lesy bez lesov. Predstavte si Národný park, v ktorom nežije nič z toho, čo má tento park za úlohu chrániť. Preháňam. Možno ale menej, ako sa zdá.
Tento obrázok nevytvoril fotošop, ale môj fotoaparát. Všimnite si ROZSIAHLE holiny naľavo od stredu a úplne napravo. Ešte nedávno tam neboli.
Kde nebudú lesy, vyschne pôda, nebudú rásť rastlinky, nebudú žiť baktérie, nebudú tam rásť hríby, ktoré určite všetci radi zbierate a nebudú sa tam ani pásť medvede, ktorých sa tak bojíte. Nebude tam behať vysoká, ktorú niektorí radi stireľate. A nebudú tam ani behať vlci, ktorých stopy si turisti aj tak zásadne nevšímajú.
Umelo sadené lesy sú totiž síce enormne nákladné, ale velice neefektívne. Presne na tých holinách, ktorých fotografie ste videli, presne na tých sa 9 z 10 stromčekov nedožilo tejto zimy.
Smriečok je to jediné, čo nie je zelené na tomto obrázku. Asi lesníci nenamiešali ten správny odtieň genetickej výbavy. To vie totiž iba Príroda.
